Rudolf Dobiáš, politický väzeň, prozaik a básnik, má 90 rokov

Dobrá/Bratislava 29. septembra (TASR) - Patrí k obetiam komunistického totalitného režimu v Československu. V období temných 50. rokov minulého storočia ho nespravodlivo odsúdili a sedem rokov strávil vo väzeniach, väčšinou v uránových baniach. Neľahké roky strávené v komunistických lágroch opísal v mnohých literárnych dielach. Spolok nezávislých spisovateľov ho za jeho tvorbu navrhol na Nobelovu cenu za literatúru.

Prozaik, básnik a autor kníh pre deti Rudolf Dobiáš bude mať v nedeľu 29. septembra 90 rokov.

Rudolf Dobiáš sa narodil 29. septembra 1934 v obci Dobrá neďaleko Trenčína, kde absolvoval nielen základné, ale aj stredoškolské vzdelanie, keď v roku 1953 zmaturoval na trenčianskom gymnáziu. Po letných prázdninách, ktoré strávil na brigáde ako figurant u zememeračov, začal v roku 1953 študovať slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ešte v tom istom roku ho však ako 18-ročného zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB).

Za všetko mohla karikatúra nájdená v učebnici. Pred februárovými udalosťami z roku 1948 bol Dobiáš skautom a družinovým radcom oddielu v Trenčianskej Teplej. Po komunistickom zákaze skautingu sa ich oddiel pokúsil ilegálne pôsobiť aj prostredníctvom vydávania letákov. Jeden z letákov, na ktorom bola karikatúra Stalina a Gottwalda, sa našiel v učebnici osemročného školáka z Dobrej.

Učiteľ, ktorý leták našiel, ho odniesol na ŠtB do Trenčína, začalo sa vyšetrovanie a Dobiáša tesne pred Vianocami 21. decembra 1953 zatkli, obvinili z protištátnej činnosti a velezrady a po vykonštruovanom procese odsúdili na 18 rokov väzenia. Sedem rokov strávil v komunistických väzeniach, väčšinou v pracovných táboroch na Jáchymovsku, Slavkovsku a Příbramsku. V máji 1960 ho prepustili na základe amnestie.

Po prepustení nastúpil na základnú vojenskú službu, po ktorej pracoval v rokoch 1963 - 1964 ako baník v Novákoch. V rokoch 1965 - 1975 bol robotníkom a technikom v závode Slovlik Trenčín. Medzitým v rokoch 1966 - 1969 absolvoval nadstavbové štúdium na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave.

Spisovateľom v slobodnom povolaní bol v rokoch 1975 - 1987. Potom do roku 1989 pôsobil ako vychovávateľ v Domove mládeže. Prvé roky slobody po Nežnej revolúcii sa venoval novinárskej práci v Slovenskom denníku (1990 - 1993). Viac ako dve desaťročia je aktívnym členom Konfederácie politických väzňov. Stál aj pri zrode prvého časopisu Svedectvo v roku 1990 a keď neskôr začal vychádzať časopis Naše svedectvo, bol jeho redaktorom.

Do literatúry vstúpil v polovici 70. rokov 20. storočia ako rozhlasový dramatik a autor kníh pre deti. Pre deti a mládež písal poéziu aj prózu a je autorom vyše 30 rozprávkových hier. Knižne debutoval leporelom Vravia vranám vrabce (1973).

Deťom venoval aj zbierku básní Vietor v klobúku (1976). Poviedky a rozprávky pre deti zhrnul do kníh Veľké biele vtáky (1976), Hrdličky (1977), Lupeň zlatej ruže (1979), Rozprávka o lastovičke (1980), Prvý sneh (1986), Motýľ v škrupinke (1990) či Mojka Jojka, komínová striga a baranček Albert (2006). V roku 2015 vydal výber z básnickej a prozaickej tvorby pre deti pod názvom Perličky na slniečku.

Je tiež autorom dvoch zbierok intímnej lyriky Slávnosti jari (1977) a Medzi trávou a vetrom (2004). Básnických zbierok Medzi trávou a vetrom (2004) a Rozhovory z Rút a iné básne (2013) či knižnej básnickej skladby Litánie k slobode (2009).

Nielen svoj, ale aj ťažký osud iných ľudí postihnutých komunistickou totalitou opísal v prózach Temná zeleň (1996), Tajní ľudia (1999), Zvony a hroby (2000), Znovuzrodenie (2007) alebo v rozhlasovej hre Návšteva z Kalifornie (1996). Násilnej kolektivizácii venoval román Johana. Johanin chlapec - Kronika lásky a smrti (2013). Temné 50. roky minulého storočia opísal v knihe Príbehy z prítmia (2014).

Bol tiež zostavovateľom antológie Básnici za mrežami (2010) a spoluautorom trojdielneho zborníka Triedni nepriatelia, ktorý predstavuje jeden z najkomplexnejších pohľadov na osudy jednotlivcov postihnutých bývalým komunistickým režimom.

V roku 2009 dostal Rudolf Dobiáš Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za básnickú zbierku Litánie k slobode (2009). Fond výtvarných umení, Slovenská sekcia IBBY a medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana mu v novembri 2013 udelili Cenu Trojruža za súbor prozaických a rozhlasovo-dramatických diel.

Prezident SR Ivan Gašparovič udelil v januári 2014 Rudolfovi Dobiášovi Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd. V roku 2020 sa stal laureátom Krištáľového krídla.